Sme zachranili z ulice potom ako ho niekto vyhodil z auta a dva tyzdne sa chudacik tulal po jednej dedine a nikto sa ho neujal. Nastastie ho niekto nafotil a dal na Facebook kde som ho uvidela a okamzite som im napisala nech ho chytia ze pridem pre neho. A odvtedy uz ostal u nas. Su to uz styri roky. Ked som ho brala bol hrozne ustrachany, lazil sa po temi namiesto chodenia. Nestekal, neusmieval sa. Bol neuverotelne smutny a trvalo vyse roka kym pochopil ze u nas uz ostane navzdy a nikto ho zas nevyhodi na ulicu. Svorka ho hned prijala a on do nej pekne zapadol. Teraz je z neho stastny a spokojny psik ktory sa uz neboji aj zastekat.

Dokonca sme zvladli spolu aj jednu vystavu orieskov a psikov bez PP.